Podľa najnovších správ je s politikou Donalda Trumpa spokojná len približne tretina Američanov, čo je najmenej za celé jeho druhé funkčné obdobie. To nie je prekvapením. Zdá sa, že amerického prezidenta oslabil rad kontroverzií, od údajných väzieb na Jeffreyho Epsteina a konfliktu v Iráne až po kritiku Vatikánu, pretrvávajúcu infláciu, volebnú porážku Viktora Orbána a ďalšie domáce spory. Zoznam by sa mohol rozšíriť.
Aj napriek tomu sa zdá, že hodnotenie americkej hlavy štátu je vysoké v porovnaní s hodnotením nemeckého kancelára Friedricha Merza po necelom roku vo funkcii.
Podľa prieskumu inštitútu pre prieskum verejnej mienky INSA je len približne každý piaty Nemec spokojný s Merzovým výkonom (21 percent) alebo s prácou jeho vlády (20 percent). Väčšina voličov všetkých strán, vrátane stúpencov vládnej koalície, je so spolkovou vládou nespokojná. Porovnanie zdôrazňuje, aká vážna je situácia.
Kríza dôveryhodnosti
Zlepšenie komunikácie a dokonca ani rýchle politické iniciatívy pravdepodobne nezvrátia tento trend, aspoň nie rýchlo. Približne 65 percent respondentov v prieskume INSA uviedlo, že vo všeobecnosti nepovažujú vyhlásenia kancelára za dôveryhodné.
Len každý štvrtý (26 percent) im verí. Vo východnom Nemecku sú tieto čísla ešte horšie ako na západe. Tam výrokom kancelára stále dôveruje len 18 percent respondentov, zatiaľ čo 74 percent ich považuje za nedôveryhodné. Na západe vyjadruje pochybnosti o jeho výrokoch 63 percent opýtaných, zatiaľ čo 28 percent im dôveruje.
Iba medzi voličmi jeho vlastnej strany, Kresťanskodemokratickej únie a jej bavorskej sesterskej strany (CDU/CSU), viac ako polovica stále považuje jeho vyhlásenia za dôveryhodné. Medzi priaznivcami všetkých ostatných strán vrátane priaznivcov jeho koaličného partnera, sociálnej demokracie (SPD), im väčšina neverí.
Nedodržané predvolebné sľuby
Strata dôvery je hlboká. Neschopnosť CDU splniť kľúčové predvolebné sľuby si teraz vyberá svoju daň. Sľúbená prudká zmena migračnej politiky sa neuskutočnila. Účinné pozastavenie nemeckej ústavnej dlhovej brzdy prostredníctvom vytvorenia takzvaných osobitných fondov spochybnilo tradičnú silu CDU v hospodárskej a fiškálnej politike a namiesto toho viedlo k prudkému nárastu pôžičiek.
Sľúbená „jeseň reforiem“ na jeseň 2025 sa neuskutočnila. Dokonca sa ani neodložila, ale jednoducho sa od nej upustilo. Zároveň sa k obavám pridali aj diskusie o možnom zvýšení daní, ktoré sa predtým vylúčili, spolu s hospodárskym poklesom a rastúcimi cenami energií.
Úsilie už nezaručuje úspech
Jadrom nedôvery je hlbšia skúsenosť: pocit, že prísľub sociálnej mobility, ktorý Spolkovú republiku definoval počas desaťročí povojnového hospodárskeho rozmachu, už neplatí bez výhrad. Iba každý druhý respondent (51 percent) stále súhlasí s tým, že v Nemecku môže každý osobným úsilím dosiahnuť mobilitu smerom nahor. Každý tretí (32 percent) popiera, že takýto prísľub vôbec existuje.
To znamená hlboký posun v dôvere verejnosti. Mnohí už neveria, že úspech sa dá spoľahlivo dosiahnuť tvrdou prácou alebo že generácia ich detí sa bude mať lepšie ako ich vlastná.
Čím sú respondenti starší (63 percent) a čím vyšší je ich čistý mesačný príjem domácnosti (65 percent), tým je pravdepodobnejšie, že prísľub vzostupnej mobility stále platí.
Rozdelenie podľa straníckej príslušnosti odhaľuje jasné rozdiely. Približne 74 percent voličov Kresťanskodemokratickej únie (CDU/CSU), 65 percent voličov Slobodnej demokratickej strany (FDP), 61 percent voličov Sociálnodemokratickej strany (SPD) a 58 percent voličov Zelených tvrdí, že mobilita smerom nahor je vďaka úsiliu naďalej možná, v porovnaní so 45 percentami priaznivcov Alternatívy pre Nemecko (AfD), 39 percentami voličov strany Ľavica a 37 percentami voličov Aliancie Sahry Wagenknechtovej (BSW).
Toto rozdelenie je významné. Sila otvorených spoločností spočíva čiastočne na presvedčení, že úsilie môže viesť k postupu. Skutočnosť, že voliči na oboch koncoch politického spektra túto myšlienku čoraz viac odmietajú, poukazuje na rozsah problému.
Rastúca úzkosť z budúcnosti
Všetci politickí aktéri by mali brať vážne rastúce obavy, že väčšina Nemcov (54 percent) sa obáva o svoju osobnú budúcnosť. Čím sú respondenti mladší, tým častejšie vyjadrujú obavy, a to v rozmedzí od 46 percent medzi osobami staršími ako 70 rokov až po 58 percent medzi osobami mladšími ako 30 rokov.
Vo všetkých vekových skupinách, medzi mužmi aj ženami, vo východnom aj západnom Nemecku a bez ohľadu na politickú orientáciu tvoria tí, ktorí vyjadrujú obavy, väčšinu.
Iba medzi respondentmi s čistým mesačným príjmom domácnosti 4-tisíc eur a viac (50 percent) a medzi voličmi CDU/CSU (49 percent) sú obavy menej rozšírené. Aj v rámci týchto skupín však približne štyria z desiatich respondentov uvádzajú výrazné obavy o svoju osobnú budúcnosť.
Každý, kto sa bude snažiť zvrátiť politickú náladu, bude musieť obnoviť dôveru. Túto dôveru nemožno vytvoriť len prostredníctvom rétoriky. Ľudia ju musia zažiť skôr, ako ju bude možné zachytiť v prieskumoch verejnej mienky.
Nemecké hospodárstvo v porovnaní s Európou
Obavy o širšie hospodárske vyhliadky sú všeobecne rozšírené. Ekonomika zostáva pre voličov dominantnou témou. Agentúra INSA požiadala respondentov, aby porovnali hospodársky vývoj Nemecka s ostatnými európskymi krajinami.
Takmer dve tretiny respondentov (65 percent) sa domnievajú, že švédska ekonomika sa vyvíja lepšie ako nemecká. Približne 15 percent vidí podobnú výkonnosť, zatiaľ čo len šesť percent sa domnieva, že Švédsko je na tom horšie. Pri porovnaní pozitívnych a negatívnych hodnotení sa viac respondentov domnieva, že Poľsko (32 percent lepšie, 24 percent horšie), Španielsko (29 percent lepšie, 17 percent horšie) a Francúzsko (23 percent lepšie, 18 percent horšie) dosahujú lepšie výsledky ako Nemecko.
Názory na Taliansko sú rozdelené: 24 percent respondentov tvrdí, že sa mu darí lepšie, a 22 percent horšie.
Iba v prípade Maďarska si dvakrát viac respondentov (40 percent) myslí, že sa ekonomike darí horšie ako v Nemecku, zatiaľ čo 20 percent si myslí, že sa jej darí lepšie. Aj tu je však bližší pohľad objavný. Zatiaľ čo len približne každý desiaty volič CDU/CSU, SPD, Zelených a strany Ľavica je presvedčený, že Maďarsku sa darí lepšie, takmer polovica voličov AfD (48 percent) je presvedčená, že maďarská ekonomika prekonáva nemeckú.
Ekonomika ako rozhodujúca otázka
Nedávne parlamentné voľby v Maďarsku to len podčiarkujú. Otázky vojny a mieru ani širšie kultúrne rozdiely sa neukázali ako rozhodujúce. Namiesto toho boli kľúčovým faktorom hospodárske výsledky.
Tí, ktorí v Európe, a najmä v Nemecku, privítali maďarský výsledok ako podporu určitého politického programu, však môžu dospieť k záveru, že bol predovšetkým výrazom nespokojnosti s hospodárskymi podmienkami, a to tak osobnými, ako aj národnými. Táto výzva nešetrí žiadnu krajinu.
„Je to ekonomika, hlupák!“ S týmto sloganom vyhral Bill Clinton pred 35 rokmi prezidentské voľby v USA a porazil úradujúceho prezidenta Georgea Busha, ktorý sa len krátko predtým tešil 90-percentnej podpore. Ekonomika nie je vždy rozhodujúcim faktorom vo voľbách. V súčasnosti však áno.
Rozhodujúcou otázkou v Nemecku, ako aj inde, zostáva hospodárstvo. Voliči nakoniec podporia tých, ktorým dôverujú, že krajinu vyvedú z krízy a zlepšia jej životnú úroveň.
Tí, ktorí ju ignorujú alebo nedokážu poskytnúť presvedčivé odpovede, prehrajú.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.